Myšlienka zorganizovať,, Podvihorlatský maratón“ sa zrodila v mojej hlave, keď sa úspešne začala rozrastať ,,Liga stovkárov“ v okrese, ktorá združovala rekreačných bežcov, ktorí nabehali mesačne 100 a viac kilometrov.
Keď sa po tom, čo som prostredníctvom Zemplínskych novín a osobným stykom s priaznivcami rekreačného behu videl ako sa po založení Ligy stovkárov v roku 1982 začalo sľubne toto hnutie v okrese rozrastať – napadla ma myšlienka zorganizovať – raz za rok aj maratón. S nápadom som sa zdôveril Ivanovi Čollákovi – učiteľovi telesnej výchovy, aktívnemu rekreačnému bežcovi a vedúcemu kabinetu telesnej výchovy pri Okresnom pedagogickom stredisku. Ten okamžite s mojím návrhom súhlasil i s tým, že trasa by viedla Zemplínskou Šíravou. Po krátkej výmene názorov sme sa zhodli, že toto bežecké podujatie budeme organizovať pod názvom Podvihorlatský maratón zjavne preto, že takými prírodnými dominantami Zemplína okrem Zemplínskej Šíravy je práve neďaleký vrch Vihorlat. A tak už neostávalo nič iné ako načrtnúť trasu, ktorá je dnes známa už 30 rokov. Štart pred mestským úradom a cieľ na štadióne Zemplína Michalovce. Aby však trasa merala predpísaných 42 km 195 m, to, čo by chýbalo na tachometri, alebo by bolo navyše, to by sa vykompenzovalo pridaním alebo ubraním kôl na atletickej dráhe štadióna.
Na trasu I. ročníka (na Bielu sobotu) vybehlo 192 bežcov. Základný čas v cieli 2.22.34 hod. dosiahol Tomáš Rusek z Moravskej Slávie Brno, ktorý po dobehnutí do cieľa prehlásil: „Ďakujem za milé prostredie, na trati žiadneho maratónu v Čechách a na Slovensku okrem Košíc, nie je toľko divákov, ktorí tak povzbudzujú maratóncov“. Výstrelom zo štartovnej pištole vyslali maratóncov na trať takí velikáni Českej a Slovenskej atletiky ako boli olympijský víťaz Emil Zátopek (odštartoval I. ročník 21.4.1984), Ludvik Daněk a ďalší poprední atléti minulých rokov.
PaedDr. František Feňak
spoluzakladateľ maratónu
